Bardský víkend – Sloup v Čechách
Melči
Nie je to tak dávno, čo sa 17.2. – 19.2. konal Bardský víkend. Tentokrát bol miestom konania malebná dedina Sloup v Čechách, na severe krajiny, ako to už býva zvykom. Ústredná téma tohto víkendu, alebo večera, bola mimoriadne lákavá: Milování na všechny způsoby. Oproti minulému Bardskému víkendu, kedy bola na programe smrť a umieranie, sa téma otočila o 180 stupňov.
Cesta ubiehala vcelku pokojne, a vďaka mojej mape aj bez väčších komplikácií. Rýchlo sme dorazili na miesto a ubytovali sme sa. Potom sme sa presunuli do kuchyne, ktorá slúžila aj ako jedáleň a bolo v nej organizované ťažisko všetkej zábavy a spoločenského života. Nepamätám si presne kto všetko tam bol, viem len že som videl tváre známe, tváre menej známe a Majkiho pri sporáku, ako nám chystá večeru. A samozrejme nie hocakú, ale sviečkovú s knedľou. Keď sme boli dosýta najedený, začala volná zábava. Struny na gitare sa chveli, lyžičky búchali, medovina tiekla potokom a mi sme spievali z plného hrdla, ako už dávno nie. Snáď sme len, poučený z minula, nebubnovali do stola až tak intenzívne ako naposledy.
Ráno bolo tvrdé. Medzi poslednými som sa dovliekol na raňajky a tam som sa dozvedel, že po nich nasleduje Jožkova prednáška na tému: Láska, po ktorej bude nasledovať praktický workshop. Priznám sa, chvíľu mi trvalo, kým som túto informáciu spracoval. Skutočnosť však predčila moje očakávania. Jadrom prednášky bol Sternbergov trojuholník, ku ktorému Jožka priradil živlové korešpondencie. Bol som nadšený ako tento systém dokázal vniesť trochu poriadku, ktorý som dlho hľadal, do tak obsiahlej a zložitej oblasti akou sú medziľudské vzťahy.
Pred workshopom sme sa najskôr rozdelili do štyroch skupín, podľa štyroch druhov lásky. Storgé, Fília, Agapé a Éros. Moju dilemu, ktorý druh si vybrať, a s ktorými ľuďmi, ukončila Terka s Vermarkou keď prehlásili, že budem v ich tíme Agapé, a mne nezostávalo iné než súhlasiť :) Každá skupina mala za úlohu pripraviť si sprítomnenie daného druhu lásky, a tak sa náš tím Agapé odobral na poschodie, kde sme neboli nikým rušený. Po štvrťhodine sme mali vymyslený jeden verš. Keďže sme nevedeli ako ďalej, navrhol som že by ten verš mohol byť recitovaný ako chant a niekto by do toho hovoril niečo zmysluplné a podľa možnosti k téme. Skôr ako som ten návrh dopovedal, uvedomil som si, že som si pod sebou podpílil konár. Pád na seba nenechal dlho čakať a ja som dostal za úlohu vymyslieť nejaký text, kým ostatný budú recitovať chant. A aby toho nebolo málo, text sa mal končiť slovom „čučoriedka“, ktoré si Terka mimoriadne obľúbila.
Skôr, ako som stihol niečo vymyslieť, vybrali sme sa do neďalekého lesného divadla na ďalší workshop pod vedením Dušana. Počasie sa tentokrát nevydarilo a keďže sa všade naokolo topil sneh, cesta nám dala poriadne zabrať. Workshop zožal obrovský úspech. Najskôr sme si precvičili jazykolamy:“Kapka kapla, klapka klapla“. Päťkrát a rýchlo za sebou. Potom sme sa hodnú chvíľu naťahovali o fiktívny balón v podaní:“Mám balónek.“ „Už ho nemáš!“ Dušan nezabudol ani na pohyb a matematiku. Najskôr sme mali tlieskať a namiesto tlesknutia, ktorého poradové číslo bolo násobkom trojky, alebo sedmičky (podľa dohody) sme mali dané číslo vysloviť. Ďalej sme sa rozdelili do dvojíc a objavovali sme si ruky a tváre. Napokon sa každá dvojica postavila na javisko, diváci každému z dvojice vymysleli tému (napríklad: slimák na púšti) a vybraní nešťastníci mali toho druhého presvedčiť o svojej pravde :)
Zlatým klincom bola riekanka, ktorá nám ešte dlhé dni znela v hlave:“Drn má bába. Drn má bába. Bába má v drdole drn.“ Toto sme skandovali dlho, a na nespočetne veľa spôsobov. Na záver sme ešte zarecitovali básničku a pobrali sme sa naspäť k ubytovni.
Pravdepodobne preto, že som bol tak umelecky nabudený, som počas cesty naspäť vymyslel kompletnú básničku, ktorá sa rýmovala a ktorú som použil v rámci nášho tímu. Zbytok dňa sme využili práve na dokončenie nácviku našich vystúpení a spánok.
Po výdatnej večeri nasledoval briefing k rituálu, príprava miesta a mohlo sa začať. Jeho veľmi podareným spestrením boli predstavenia štyroch druhov lásky. Každá skupina predviedla svoje vystúpenie a nasledovala časť najhlavnejšia – Bardský večer. Najskôr mu však predchádzalo masívne ladenie gitár, hárf a iných nástrojov.
Zúčastnených ľudí bolo veľa a príspevkov ešte viacej, takže tento bod programu sa natiahol na viac ako hodinu. Napriek tomu to nebolo únavné, ani nudné. Magické prostredie rituálneho kruhu a pohodlné kreslá sa postarali o naše pohodlie, a kultúrny program o našu zábavu. Z nespočetného množstva príspevkov vyberiem aspoň niektoré. Prvým z nich bola Majkiho poviedka, po ktorej nasledovali gitarové vystúpenia Jožky a Zahrady, za ktorými dala krásnu bodku Lithin svojim sólom na harfe. Nasledoval Dušan so svojim rozsiahlym, a mimoriadne úspešným, básnickým dielom o hrobárovi a jeho vnučke, ktoré zožalo ohromné ovácie. Potom prišla na rad Johankina rozprávka. V skutočnosti to bol čarovný a fotkami sprevádzaný opis deja jedného larpu, ktorého sa zúčastnila. Keď skončila, museli sme vyhlásiť prestávku, aby sme spracovali a predýchali tento zážitok.
Po skončení prestávky prišla na rad Viktorie, ktorá sa okrem iného venuje opernému spevu. Mal som tú česť vypočuť si jej spev z nahrávky, už v prvú noc. Pri počúvaní som si myslel, že Nightwish nahrali ďalší album s novou speváčkou :) Na Bardskom večeri nám spievala svoju pieseň o medúze, a my sme ohromení počúvali. Tá hudba bola všade. Prenikala nami, zaplnila celú miestnosť a rozvibrovala ostatné hudobné nástroje. Teším sa, že táto pieseň vyjde s hudobným doprovodom a vo forme duetu.
Po skončení rituálu sme sa presunuli naspäť do kuchyne. Tam vypukla zábava podobná prvému večeru s tým rozdielom, že sme ju aj vďaka mojej maličkosti, potiahli až do rána. V posledný deň sme dali do kopy ubytovňu, seba a postupne sme sa rozchádzali do svojich domovov.
Facebook Komentáře
Komentáře přes Google + 
Komentáře