Môj pohanský rituál očisty

Datum 7.6.2016

Mária Klacková

Vstupujem do pokojne šumiaceho lesa a pýtam si od neho povolenie, či ma prichýli. Nech mi les dovolí sa v ňom stratiť a na chvíľu si vychutnať pozbytí identity. Chcem ujsť od bežných starostí, s knihou tieňov v ruke. Byť len tak, na nič vážne nemyslieť. Túlať sa po tichom lese, počuť praskať vetvičky pod nohami, dýchať čistý vzduch a pokorne prijímať dary samoty. Plášť sa mi zachytí o vetvičku, no mne to nevadí.

Ohňový rituál oslav Slunovratu 2015, Zdroj: Mária Klacková, Slovensko

Myseľ sa mi uvoľnila v prostredí tichého lesa. Neviem, prečo ma to ťahá von. Niekam, kde nie je tak cítiť silu utekajúceho času, ktorý jednoznačne a bez ľútosti odrátava náš pobyt na tejto krásnej planéte. Neviem, čo mi dáva chuť ísť tam, kam by normálny človek ani nevkročil. Túlať sa ako pustovník, občas sa pozastaviť nad krásou neba, alebo stromov, miest bez zásahu ľudí.

Kráčam bez cieľa a odrazu nájdem čistinku, ktorá ma priam očakáva a srdečne víta. Nazbieram pár liesok a suchých konárov, ktoré nie sú ako tie čo ti život hádže pod nohy. Zapálim oheň a odovzdám mu niečo zo seba. Živel je pripravený, no akoby som ešte potreboval chvíľu premýšľať. Ďakujem sa mu za všetko dobré aj zlé v živote, pretože bez toho by som nerástol ako bytosť. Nevidel by som na dno, niekedy tak hlboké ako samé peklo. Živel ma hreje bez dovolenia, som mu vďačný v tejto zime za hrejivé teplo. Znovu povstávam z popola ako fénix.

Prežiť a znovu vstať. Vedome precítiť príval energie, ktorú som tu našiel. Duša sa mi čistí, stiera zo seba nánosy zlých myšlienok, slov a činov. Vzdávam sa temných démonov, ktorí vnášajú nepokoj do dlhých nocí a bránia mi byť tým, čím by som chce byť.

Transformace. Zdroj: volný.

Moje pravé ja ožíva. Naťahujem ruky do plameňov, oheň mi rozumie. Poďakujem sa mu za lekcie, vhodím pár lístočkov s prosbami do jeho žeravého srdca a vyzlečiem sa z pocitov.

A potom to príde. Prijímam svoje tiene s pocitom, že som zaplatil. Odpustím sebe aj celému svetu. Zdá sa mi, že počujem odpovede na moje otázky. Hlavu nechávam padnúť na kolená a vidím, ako sa slnko prediera spoza mrakov. Odrazu cítim, že všetko má zmysel. Pozbieram kúsky svojej duše, oddám sa pocitom, preciťujem potrebu žiť naplno. Kniha tieňov padá na zem.

Chystám sa návrat do Matrixu, no odolný ako nikdy predtým. Hory budú ďalej trpezlivo čakať na moje tiene….